Nekrológ z Katolíckych novín

Tretia pôstna nedeľa - nedeľa ako každá iná. Zobudiť najstaršiu dcéru, aby stihla ráno tréning, ďalšiemu rannému vtáčaťu pustiť na chvíľu v televízii rozprávku, skontrolovať zvyšné dve, aby dlho nevyspávali a stihli odísť včas z domu na krátky spevácky nácvik pred omšou. Finiš prípravy nedeľného obeda, odchod do kostola, manželkino uistenie, že rúra je vypnutá. So železnou pravidelnosťou opakujúci sa nedeľný ranný rituál. Pol jedenástka na Teplickej vo farnosti Kráľovnej rodiny v Bratislave, svätú omšu má náš pán kaplán Cyril Sitár, lebo pán farár Branislav Bukovský – náš Braňo – je na lyžovačke vo Francúzsku, kde užíva zaslúžený oddych od svojich farníkov. Miništranti zas nemajú kde sedieť, niet sa čo čudovať, narátal som ich 27. Po svätej omši polhodinka pred kostolom, prehodiť pár slov s každým priateľom a známym, dohodnúť prípadne program na nasledujúci týždeň, zahnať deti z ihriska do áut a električiek, utíšiť mládež aj seba, lebo o chvíľu začína v kostole omša o dvanástej. Najvyšší čas ísť domov, malé deti už riadne dobiedzajú, že sú hladné. Nedeľný obed a poobedňajšia siesta. Pán farár Braňo Bukovský bol v poradí štvrtý správca našej, ešte stále mladej - kostol bol posvätený 25.9.1999 - farnosti Kráľovnej rodiny na Teplickej. Narodil sa 13.2.1968 v Trnave a sviatosť kňazstva prijal 10.6.1995. Kaplánske roky odslúžil v Piešťanoch a v Bratislave v Blumentáli a u Svätej Alžbety. Od roku 1999 pôsobil vo funkcii administrátora vo farnosti Veľké Ripňany. V roku 2001 bol menovaný za farára do farnosti Bratislava - Devín a od 1.7.2006 prišiel ku nám, do farnosti a kostola Kráľovnej Rodiny. Verný svojmu módu operandi pre príchod nového farára do farnosti „jednu sezónu viac pozorovať ako konať“, chvíľu takpovediac „sondoval terén“, aby rok po svojom príchode, v lete roku 2007, zorganizoval prvú z rady – dnes už legendárnych - akcií pre rodiny farnosti, spoločný predĺžený víkend, ten prvý bol tuším v Belušských Slatinách. Pre mnohých skutočná iniciácia ako má fungovať spoločenstvo okolo kostola. Mnohému sme však nerozumeli. Prečo ľudia, ktorých poznáme z kostola zbežne podľa tvárí, zrazu zdieľajú s nami s najvnútornejšie pohnutia svojej mysle? Prečo sa na „našej“ akcii zúčastňujú rodiny z Devína, z predchádzajúceho pôsobiska nášho pána farára? Prečo sa k nemu správajú omnoho dôvernejšie ako my, jeho farníci, a ešte na dôvažok mu aj familiárne tykajú? Dnes už poznáme odpoveď. Nielen my, rodiny s deťmi, ktorým náš pán farár venoval osobitnú láskavú pozornosť, ale my všetci, jeho drahí a milujúci farníci, celá farská rodina. Od batoliat, ktorým za smiechu a aplauzu preplneného chrámu vysluhoval sviatosť krstu; cez škôlkárov, ktorých nespočetnekrát objímal v náručí a nosil na svojich ramenách; školákov, ktorým okrem vysvetlenia a sprítomnenia Božieho slova nikdy nezabudol v nedeľnej kázni pripomenúť aj školské a rodinné povinnosti; tínedžerov, ktorí radostne vystupovali v ním režírovaných scénkach o bratislavskej rodinke; vysokoškolákov, ktorých v spoločných akciách spájal s rodinami farnosti; pracujúcich, ktorým po rannej svätej omši prial úspešný deň; až po seniorov, ktorým venoval svoju úprimnú synovskú lásku a oddanosť. V nasledujúcich rokoch Braňovho pôsobenia u nás na Teplickej bolo predĺžených víkendov a tzv. Bodiek za letom veľa. Liptovský Ján, Motyčky, Pruské, Terchová, Badín. A nielen to. Letné splavy, letné tábory pre deti, zimné lyžovačky, fašiangové farské plesy, farské hody s cukrovou vatou a divadielkom, výlety miništrantov a spevokolu, stretnutia so seniormi, starostlivo pestované kontakty s bývalými kaplánmi, piatkový futbal, stretká, agapé po omšiach „so šálkou kávy či čaju“, krížové cesty cez sídlisko za kostolom, púte do Marianky, „výjazdové“ spoločné modlitby otcov a matiek na bratislavských vianočných trhoch, nedeľné stretnutia manželov nad dobrými knihami, vínom, kávou, premietanie filmov, či roráty s povestnou párkovou afterparty. Všade tam, uprostred nás, bol s nami náš pán farár, aby nám načúval, aby nás viedol, občas láskavo a pritom dôrazne napomínal, ale predovšetkým učil, usmerňoval, utešoval a povzbudzoval. Dobrý pastier, ktorý pozná a miluje svoje stádo, a preto vie, že ovce treba na pašu odvážne viesť a nie hnať palicou a vycerenými tesákmi pastierskych psov. Skutočný a reálny Kristov kňaz, ktorého ste sa mohli dotýkať a kedykoľvek mu brnknúť na mobil. Ak nedvihol, lebo práve natáčal niečo pre RTVS, alebo sedel v Brne na prednáškach, kde si doplňoval vzdelanie cirkevného sudcu, vždy zavolal naspäť, napísal smsku alebo poslal mail. Náš pán farár Branislav Bukovský zomrel náhle dňa 23.3.2014 na lyžiarskej dovolenke vo francúzskych Alpách. Rutina nedele sa v okamihu zmenila na nepoznanie. Od popoludnia tretej pôstnej nedele sme konfrontovaní s touto stále neuveriteľnou správou. Ľudia akosi častejšie prichádzajú do nášho kostola. Modlíme sa spoločne ruženec a krížovú cestu. Zapĺňame náš kostol pri svätých omšiach ráno aj večer. Náš pán kaplán Cyril Sitár statočne bojuje o naše skľúčené duše, sedíme však v kostolných laviciach s hlavami sklonenými ako skutočné ovce bez pastiera. Bolí to tak veľmi. Dobrotivý Bože, ďakujeme Ti za dar života Tvojho služobníka Braňa. Prosíme Ťa, preukáž mu svoje milosrdenstvo. Priviň ho do svojej láskavej náruče. Matka Božia, Panna Mária, Kráľovná rodiny, poteš nás plačúcich a oroduj za nás!

Pavol Pokorný